TELEMANN, BEETHOVEN, PAGANINI, CARTER, RAVEL

Evgeny Sviridov, husle
Mane Davtyan, klavír

Georg Philipp Telemann    Fantázia pre husle sólo č. 4 D dur
Fantázia pre husle solo č. 9 h mol
Ludwig van Beethoven    Sonáta pre husle a klavír A dur, op. 12 č. 2
Niccolò Paganini    La Campanella

Alexander Beyer, klavír

Ludwig van Beethoven    Variácie a fúga pre klavír Es dur, op. 35
Elliott Carter    ‘Caténaires' z Dvoch meditácií pre klavír
Maurice Ravel    La valse
   
   
Georg Philipp Telemann bol progresívne zmýšľajúcim skladateľom. Zatiaľ čo jeho priateľ Johann Sebastian Bach sa často obracal ku kontemplácii a hĺbavej reflexii, Telemann konal pozemskejšie a pragmaticky. Súvislosti medzi Bachovými Partitami pre sólové husle a Telemannovými Fantáziami však svedčia aj o spoločných črtách. Sonáty Ludwiga van Beethovena pre akékoľvek obsadenie patria k prelomovým dielam tohto obľúbeného žánru. Opus 12 obsahuje dvojicu mladíckych skladieb, v ktorých sa Beethoven ešte odvoláva na dobovú prax, už však v mnohých detailoch naznačuje rýchly nástup razantných premien v chápaní sonáty a sonátovosti. Niccoló Paganini sa zaslúžil o reformu husľovej interpretácie v 19. storočí. Jeho La Campanella je v tomto smere ukážkovou kompozíciou. Variácie a fúga pre klavír Es dur Ludwiga van Beethovena sú známe aj ako Variácie „Eroica"; Beethoven použil tému aj vo Finále 3. symfónie. Americký skladateľ Elliot Carter prešiel ako autor viacerými vývinovými fázami, Meditácie pre klavír z roku 2006 vystihujú jeho neskorší spôsob komunikácie, zložený na intuícii a hre na úrovni tonalita - atonalita. Choreografická poéma Maurice Ravela La valse je povedľa Bolera skvelou ukážkou skladateľovej zvukovej vynaliezavosti. Platí to aj o jeho náročnej klavírnej verzii.