TURANDOT

Hudobné naštudovanie:  Igor Bulla
Dirigent:  Igor Bulla
Réžia:  Dominik Beneš
Zbormajsterka:  Iveta Popovičová
Pohybová spolupráca:  Béla Kéri Nagy
Scéna:  Eva Jiříková
Kostýmy:  Eva Jiříková
Svetelný dizajn:  Daniel Tesař
Libreto:   Giuseppe Adami, Renato Simoni
Dramaturgia:  Alžbeta Lukáčová

Obsadenie:
Turandot:  Veronika Mihálková / Dragana Radaković
Altoum:  Jozef Gráf / Igor Pasek / Pavol Mucha
Timur:  Ondrej Mráz / Ivan Zvarík
Calaf:  Paolo Lardizzone / Hector Mendoza
Liu:  Katarína Procházková / Patrícia Malovec
Ping:  Šimon Svitok / Martin Popovič
Pang:   Tomáš Dedič / Michal Hýrošš
Pong:  Peter Račko / Dušan Šimo
Mandarín:  Marek Pobuda / Zoltán Vongrey

Spoluúčinkuje: orchester a zbor Štátnej opery a Balet Štátnej opery a Detský spevácky zbor Vodopádik pri ZUŠ J.Cikkera v Banskej Bystrici pod vedením Evy Laukovej a Márie Nečesanej
Koncertný majster:  Oldřich Husák

Posledná opera veľkého mága talianskej opery patrí k jeho najvyhľadávanejším dielam. Puccini si veľmi dal záležať na výbere jeho námetu - chcel, aby bolo dramatické, ale umožňovalo využívanie exotiky, fantázie a ilúzie ako zázemia pre veľký ľúbostný príbeh. Toto všetko našiel v príbehu, ktorý bol už predtým viackrát využitý ako námet pre opery - najznámejším sa ale stal vďaka Schillerovej dramatizácii a rozprávkovej hre C. Gozziho o čínskej princeznej Turandot. Exotický námet Pucciniho inšpiroval k využívaniu motívov tradičnej čínskej hudby a jej zvukovosti. Podarilo sa mu vytvoriť monumentálnu, fantasknú a zároveň vášnivú operu. Snažil sa využiť iné hudobné prostriedky, ako v jeho predchádzajúcej opere Madama Butterfly, tiež inšpirovanej ďalekým východom. Skladateľ počas komponovania trpel vážnym onemocnením, ktorému napokon ešte pred dokončením diela podľahol. Zanechal však náčrty svojich ďalších hudobných myšlienok, vďaka ktorým mohla byť opera zrekonštruovaná a dokončená F. Alfanom. Ako kompletné trojdejstvové dielo bola uvedená v roku 1926 v milánskej La Scale.