EVA POLÁKOVA. OSUDY VEĽKEJ HEREČKY

Pracovníci Centra výskumu divadla Divadelného ústavu vzdali poctu jednej z vrcholných predstaviteliek slovenského divadelného, filmového a rozhlasového herectva prostredníctvom retrospektívnej teatrologickej výstavy, ktorá je zároveň spomienkou pri príležitosti 80. výročia narodenia umelkyne. Účasť na vernisáži v historickej budove SND prijali kolegyne a nasledovníčky Evy Polákovej, herečky Božidara Turzonovová a Emília Vášaryová, ktoré expozíciu slávnostne otvoria.
Evu Polákovú (25. 5. 1935 - 26. 6. 1973) zaraďujeme k prvým absolventkám štúdia herectva na Vysokej škole múzických umení vôbec. Jej pedagógmi boli kľúčové osobnosti slovenského dramatického umenia - Ján Borodáč, Oľga Borodáčová Országhová, Gustáv Valach či Július Pántik. Ako herečka sa veľmi rýchle presadila na slovenských profesionálnych javiskách. Jej sýte herecké tóny prispôsobivé protirečivým režijným poetikám, cit pre dynamiku prejavu a vlohy pre zrozumiteľné pretlmočenie obsahu replík z nej spravili poprednú herečku činohry Slovenského národného divadla. Polákovej herectvo disponovalo nadhľadom, zvučným vnútorným dramatizmom, citom pre vystihnutie duševných besov, ale aj komediálnym odstupom. Ako uvádza kurátor výstavy Karol Mišovic, k jej „najvýraznejším hereckým stvárneniam patria Saša v legendárnej inscenácii Čechovovho Ivanova (1961) v réžii Jozefa Budského či Eva v dráme Imre Madácha Tragédia človeka (1969) v réžii Tibora Rakovského. Je pozoruhodné, že osobnosť Evy Polákovej si počas celej jej kariéry všímali nielen divadelní, ale i rozhlasoví, televízni a najmä filmoví režiséri. Za strhujúci výkon v postave Marty v českom filme Smrt si říká Engelchen (1963) získala cenu na festivale v americkom Los Alamos."
Výstavu pripravil Divadelný ústav
Autor výstavy: Karol Mišovic
Grafické riešenie: Viera Burešová
Jazyková redakcia: Juliana Beňová