KERAMIKA – PREDAJNÁ VÝSTAVA DIEL MAJSTRA ĽUV FRANTIŠKA HUBEK

Vizuálnu príťažlivosť a remeselnú dokonalosť nachádzame aj v rôznorodom sortimente majstra ĽUV Františka Hubeka. Predajná výstava jeho diel v Galérii a predajni ÚĽUV v Tatranskej Lomnici sprostredkúva verejnosti v čase od 27. apríla do 26. júna 2024 možnosť dotknúť sa hlinenej krásy vychádzajúcej spod jeho rúk.

Názov výstavy: KERAMIKA
Miesto: Galéria a predajňa ÚĽUV, Tatranská Lomnica 14036, 059 60 Tatranská Lomnica
Trvanie predajnej výstavy: 27. 4. - 26. 6. 2024
Otváracie hodiny: utorok až sobota | 9.00 - 17.00 hod.
Kurátorka: Mária Tomová

Hlinené nádoby sprevádzali človeka od narodenia po smrť - od hračiek cez zásobnice na zrno, olej, vodu a na víno, hrnce na varenie a pečenie, formy na odlievanie kovov, stolovací riad rôznych funkcií a tvarov, kultové nádoby a plastiky či ozdoby odevu až po urny.

Rodák zo Zohora František Hubek (1963), ocenený v roku 2023 titulom majstra ľudovej umeleckej výroby, bol manuálne zručný už v detstve. Svoj čas venoval kresleniu, modelovaniu i lepeniu modelov lietadiel, čo zavážilo aj pri voľbe jeho ďalšieho štúdia. Ako štrnásťročný sa rozhodol pre učňovskú školu podniku Slovenská ľudová majolika (SĽM) v Modre. V nej jeho tvorbu najzásadnejšie ovplyvnil Július Polkoráb, niekdajší výtvarník ÚĽUV-u.

Ďalším dôležitým človekom, vďaka ktorému František Hubek hlbšie precítil čaro keramiky (konkrétne zadymovanej), bol jeho pradedo. V Zohore objavil významný archeologický nález a pri vykopávkach mal popri ňom možnosť brigádovať aj mladý František.

Po vyučení v roku 1982 začal pracovať priamo v SĽM. V džbankárskej dielni sa priučil „tvrdému remeslu" a zautomatizoval si najmä točenie na kruhu. Jeho kolegami boli Miloslav Orságh, Ján Viglaš, Marián Liška či Drahoslav Chalány - všetko výrazné osobnosti, ktoré sa venujú majolike dodnes. Vzhľadom na intenzitu výroby v dielni si spestrovali dennú rutinu rôznymi pracovnými „výzvami". Napríklad internou súťažou o najväčší počet vytočených výrobkov, v ktorej sa František Hubek umiestňoval medzi najlepšími.

V januári 1990 z podniku odchádza a vydáva sa na cestu samostatnej obživy, na ktorej úspešne vytrval do dnešných dní. Rokmi si vytvoril sortiment i rytmus, vďaka ktorým sa keramikou uživí.

V počiatkoch samostatného podnikania vyrábal majoliku a zadymovanú keramiku. Postupne pribral aj kameninu, šamot a posledné roky vyrába aj porcelán. Popri úžitkovom sortimente (misy, džbány, taniere, šálky, nádoby na rôzne použitie) sa venuje aj figurálnej tvorbe. Veľký dôraz kladie na výber materiálu. Používa hlinu z rokmi overených zdrojov z Čiech, Nemecka a Maďarska. Ako sám hovorí, keď je materiál kvalitný, práca mu ide od ruky, akoby písal. Za dôležité vždy považuje skúšky hliny i glazúr, ako sa správajú v symbióze, aby bolo výsledné dielo vždy najvyššej technickej kvality. Popritom však stále hľadá niečo nové - či už materiálovo, alebo tvarovo. Vnútornou motiváciou je preňho rôznorodosť a túžba líšiť sa od ostatných.

O svoje skúsenosti sa rád delí s odbornou komunitou, vediac, že každá výmena ľudí obohacuje. Neraz zohľadňuje aj požiadavky zákazníkov, vďaka čomu posúva tradičné tvaroslovie k novému výrazu. Napríklad jeho dizajnové šálky na kávu pre baristov i kaviarnikov spĺňajú hrúbkou i tvarom najprísnejšie kritériá tejto náročnej skupiny.