HM5 - BEETHOVEN, MIASKOVSKIJ, DEBUSSY, CHOPIN

Koncert v spolupráci s Holland Music Sessions

Alexander Kovalev, violončelo
Nikita Volov, klavír

Ludwig van Beethoven     Sonáta pre violončelo a klavír D dur, op. 102, č. 2
Nikolaj Miaskovskij      Sonáta pre violončelo a klavír č. 1 D dur, op. 12
Claude Debussy     Sonáta pre violončelo a klavír d mol

Daniil Danilenko, klavír

Fryderyk Chopin     Balada č. 1 g mol, op. 23
                                  Nokturno F dur, op. 15. č. 1
                                  Sonáta č. 2 b mol, op. 35

Hoci svoj stodruhý opus písal Ludwig van Beethoven v ťaživom období, kedy ho sužoval zhoršujúci sa zdravotný stav, výsledný efekt je fascinujúci. Dve violončelové sonáty predstavujú dva rôzne pohľady na sonátový princíp a na sonátu ako cyklický útvar. Vo finále druhej z nich sa Beethoven opäť nechal uniesť kúzlom fúgy. Najvýznamnejším príspevkom Nikolaja Miaskovského do žánru komornej hudby je jeho trinásť sláčikových kvartet. Prvú spomedzi svojich dvoch violončelových sonát z roku 1911 zrevidol s odstupom takmer štvrťstoročia. Jej výrazové rozpätie siaha od lyriky až rachmaninovovskej proveniencie k vášnivému allegru. Na vrchole kariéry sa rebelant Claude Debussy rozhodol pokoriť pred klasickou sonátou. Mal v úmysle napísať šesť skladieb tohto druhu pre rôzne nástroje; stihol však skomponovať len tri z nich a Sonáta pre violončelo a klavír je prvou v poradí. Claude Debussy mohol pri svojej reforme nadviazať aj na Fryderyka Chopina a jeho rozvinutú harmóniu, akou sa prezentuje aj v dramatickej Balade g mol, v sérii opojných Noktúrn, či vo vášnivej Sonáte b mol so známym smútočným pochodom v pozícii pomalej časti.