TRISTAN A IZOLDA

Thomas Mann, veľký nemecký spisovateľ prvej polovice 20.storočia a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1929, patril od mladosti medzi početných obdivovateľov Richarda Wagnera. Zaoberal sa jeho dielom celý svoj život - od mladíckeho poblúznenia Wagnerovou narkotickou hudbou, až po triezvejší postoj v staršom veku. Napriek všetkému sa nikdy nevymanil spod jeho vplyvu. O Wagnerovi bolo popísané od jeho smrti veľa. Thomas Mann sa však vo svojich statiach snažil zachytiť podstatu jeho diela i jeho vplyv na generácie po ňom nasledujúce. K výnimočnosti Wagnera patrí nielen to, ako reformátorsky ovplyvnil hudbu 20. storočia, ale aj jeho celkový kultúrno-spoločenský dosah. Nesmieme zabúdať ani na neblahý hitlerovský tieň, ktorý je s ním - hoci neprávom - spájaný. Tristan a Izolda patrí k vrcholným dielam Richarda Wagnera, táto opera je považovaná za pomyselný Olymp, na ktorý operné divadlá na celom svete môžu dosiahnuť.

OSOBY A OBSADENIA

Titusz Tóbisz
Eliška Weissová
Myroslava Havryliuk
Michal Onufer

Thomas Mann: Róbert Šudík

Klaus Mann: Matej Marušin

Orchester ŠDKE

„Bolo to v tom istom čase, keď vrcholila alebo sa blížila k vrcholu moja náruživosť k umeleckému dielu Richarda Wagnera: povedal som ‚náruživosť‘, lebo jednoduchšie slová ako ‚láska‘ a ‚nadšenie‘ by verne tento vzťah nevystihli. Roky, keď je človek schopný najväčšej oddanosti, nezriedka bývajú aj rokmi najväčšej psychologickej vzrušivosti, ktorú v mojom prípade ešte väčšmi vyostrovalo v istom zmysle kritické čítanie; a oddanosť spolu s poznaním - práve to je náruživosť. Vnútorne najťažšou a najplodnejšou skúsenosťou mojej mladosti bolo zistenie, že vášeň je jasnozrivá - alebo vôbec nie je hodná svojho mena. Slepá láska, nič iné ako slávnostná, velebiaca láska - krásne zjednodušenie."

„Prečo práve toto dielo, aj pri najosobnostnejšej syntéze preplnené týmito rekvizitami, by malo uchvátiť svojou tvorbou celé ľudstvo a spasiť svet, vedia len bohovia. Je to neustále prítomné vo Wagnerovom chvastúnstve, vo večnom sebablahorečení, v neustálej samovrave, v potrebe ku všetkému sa vyjadriť, v nevýslovnej neskromnosti, ktorá je predobrazom Hitlera, vo Wagnerovi je prirodzene veľa z ‚Hitlera‘ - iste, to ste vynechali, museli vynechať - ako by ste mohli dávať dielo, ktorému slúžite, do súvislosti s Hitlerom! Dosť dlho sa s ním spájalo."

Thomas Mann o Richardovi Wagnerovi

Wagnerovo dielo Tristan a Izolda ovplyvnilo nielen hudobníkov 19. storočia, ale i vývoj hudby v 20. storočí. O tejto opere boli napísané mnohé knihy a publikácie, samotný „tristanovský akord", ktorý zaznie v druhom takte predohry, sa stal predmetom skúmania nielen muzikológov.

Nemenší vplyv mal Wagner na svojich súčasníkov i nasledovníkov v iných sférach umenia - na prvom mieste tu vidíme nemeckého spisovateľa Thomasa Manna, nositeľa Nobelovej ceny z roku 1929, ktorý bol ovplyvnený nielen Wagnerovou hudbou, ale i jeho filozofiou. Jeho vzťah k slávnemu skladateľovi prešiel od mladíckej vášne až po neskoršiu skepsu, ale ani v starobe jeho narkotickú hudbu neprestal milovať.

Čítanie z diel Thomasa Manna a jeho syna Klausa Manna odkrýva s Wagnerovou hudbou Tristana a Izoldy nielen dosah tohoto diela na blízke i budúce pokolenia, ale i nanajvýš komplikovaný vzťah otca so synom Klausom, ktorý bol rovnako ako otec spisovateľom, predstaviteľom novej generácie i rebelom a ktorý ukončil svoj život samovraždou v roku 1949.

R. Wagner: Tristan a Izolda

Predohra

Spev mladého námorníka, „Westwärts schweift der Blick"

Monológ Izoldy z 1. dejstva, „Wie lachend sie mir Liedersingen"

Medzihra k 5. scéne 1. dejstva

Ľúbostný duet z 2. dejstva, „O sink hernieder, Nacht der Liebe"

Monológ kráľa Markeho z 2. dejstva, „Tatest du's wirklich"

Záver 2. dejstva, „O König, das kann ich dir nicht sagen"

Predohra k 3. dejstvu

Nápev pastiera, sólo pre anglický roh

Izoldina smrť z lásky, „Mild und leise wie er lächelt"

Texty z diel a listov Thomasa a Klausa Mannovcov:

Schopenhauer, Wagner, Nietzsche

(Thomas Mann: Betrachtungen eines Unpolitischen)

O umení Richarda Wagnera

(Thomas Mann: Über die Kunst Richard Wagners)

List Thomasa Manna nemeckému spisovateľovi Carlovi MariaWeberovi zo dňa 4. júla 1920

Neuzavretý Wagner, list Emilovi Preetoriusovi z roku 1949

(Thomas Mann: Wagner und kein Ende)

Smrť v Banátkach

(Thomas Mann: Der Tod in Venedig)

Friedrich Hölderlin: báseň Sokrates a Alkibiades

Ricki Hallgarten - radikalizmus srdca

(Klaus Mann: Ricki Hallgarten - Radikalismus des Herzens, esej)